Kríza v americko-tureckých vzťahoch a jej dopad na NATO
Už po niekoľko rokov možno pozorovať krízu v bilaterálnych vzťahoch medzi strategickými partnermi a spojencami NATO, Tureckom a USA. Tá je výsledkom rady nedorozumení a vzájomného podozrievania na oboch stranách. Avšak po tom, čo Turecko v roku 2017 oznámilo uskutočnenie nákupu ruského obranného systému S-400 došlo k ešte väčšiemu prehĺbeniu napätia, ktoré má dopad nielen na strategické partnerstvo medzi oboma štátmi, ale aj na stabilitu a dôveru v rámci členskej základne NATO.
Počiatky danej krízy siahajú do obdobia spred takmer desiatich rokov, kedy sa začal spor ohľadom tureckého obranného systému. USA odmietli zdieľať s Tureckom citlivé informácie súvisiace s raketovou technológiou, čo zrejme prispelo k tomu, že sa Turecko obrátilo so žiadosťou o pomoc na Rusko. Práve tento krok Ankary vyvolal vo Washingtone veľké obavy a pochybnosti o dôveryhodnosti Turecka ako strategického partnera a spojenca.
Jedným z hlavných problémov nákupu ruského raketového obranného systému S-400 je inkompatibilita s arzenálom NATO a znepokojenie, že tento systém ovplyvní schopnosť Turecka spolupracovať s ostatnými členmi Aliancie. Spolu s tým sa objavilo aj riziko potenciálneho zbierania dát, ktoré umožnia Rusku prístup k citlivým informáciám o operáciách a misiách NATO. Z toho dôvodu USA vylúčili Turecko z programu spolupráce vo výrobe zbraní, predovšetkým bojových lietadiel F-35 a pozastavili výcvik ich pilotov.
Okrem nákupu ruského obranného systému spôsobuje rozchod Turecka s ostatnými štátmi NATO aj vývoj situácie v Sýrii, ktorú možno vnímať ako významný konfliktný bod prehlbujúci napätie vo vnútri Aliancie. Sporným momentom je predovšetkým protichodný postoj USA a Turecka ku Kurdom. Ako uvádza Lindner vo svojom článku, v posledných rokoch sa v Turecku zvýšili protiamerické tendencie ako dôsledok spolupráce USA s kurdskými milíciami v Sýrii. Turecko, ktoré považuje tieto milície za súčasť kurdskej teroristickej PKK a existenčnú hrozbu pre jednotu štátu, tak prestáva dôverovať Západu, keďže z pohľadu Ankary ide o zjavné ignorovanie národných záujmov Turecka.
V dôsledku situácie v Sýrii tak dochádza k postupnému zbližovaniu Turecka s Ruskom. Lindner spomína, že dôvodom turecko-ruskej spolupráce sú turecké záujmy, ktoré sa zameriavajú na kontrolu utečeneckých vĺn a zabraňovanie vzniku štátu Kurdov na severe Sýrie. V tomto prípade tu Rusko umožňuje Turecku viesť limitované bojové operácie, vyvíjajúce tlak na Kurdov, ktoré ale neohrozujú Assadovu vládu, ako zase argumentuje Stein. Z tejto spolupráce Rusko profituje, pretože sa mu darí vrážať klin medzi dvoch strategických spojencov NATO, ktorí navyše disponujú najväčšími armádami v rámci Aliancie, čo ju do značnej miery oslabuje. Zbližovanie Turecka s Ruskom je možné tiež vnímať ako deklarovanie snahy Turecka získať pozíciu regionálnej mocnosti nezávislej na USA. Ako tvrdí Spindelová Ankara touto zahraničnou politikou demonštruje fakt, že Turecko disponuje aj inými alternatívami k USA a NATO.
Čo to znamená pre USA a NATO? Turecko bolo už v čase studenej vojny dôležitým strategickým bodom, ktorého získanie predstavovalo zadržiavanie rozširovania vplyvu Ruska smerom na západ. V súčasnosti sa v Turecku nachádzajú letecké základne, ktoré slúžia ako styčné miesta pre operácie USA a NATO v Afganistane a Iraku. Avšak ako poukazuje Spindelová, s prehlbujúcou sa spoluprácou Turecka a Ruska môže dôjsť k ohrozeniu ich prístupu k týmto základniam a spolu s tým aj k ohrozeniu prístupu k významným námorným a pozemným trasám. USA a NATO sa tak ocitli pred dilemou ako najlepšie vyriešiť túto situáciu, pretože na jednej strane Turecko začalo byť považované za nedôveryhodného partnera. Na druhej strane sa však stále jedná o významného strategického spojenca, ktorého strata môže viesť nielen k oslabeniu mocenského vplyvu USA a NATO na Blízkom východe, ale aj k narušeniu mocenskej rovnováhy a zväčšovaniu ruskej moci v tomto regióne.
Autor: Katarína Králiková, stážistka v Institutu pro politiku a společnost, absolventka programu Bezpečnostné štúdiá na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici
Zdroje:
GRAMER, R. – JOHNSON, K. 2019. Who lost Turkey? [online]. Foreign Policy. [cit. 26.08.2019]. Dostupné na internete:
GUMRUKCU, T. – TOKSABAY, E. 2017. Turkey, Russia sign deal on supply of S-400 missiles [online]. Reuters. [cit. 26.08.2019]. Dostupné na internete:
LINDNER, T. 2019. Opouští Turecko Západ? Proč Ankara koupila ruský protivzdušný systém? [online]. Respekt. [cit. 26.08.2019]. Dostupné na internete:
<https://www.respekt.cz/politika/opousti-turecko-zapad-proc-ankara-koupila-rusky-protivzdusny-system>
LISTER, T. 2019. Turkey bought Russian S-400 missiles designed to down NATO planes. For the US, that’s a problem [online]. CNN. [cit. 26.08.2019]. Dostupné na internete:
<https://edition.cnn.com/2019/07/13/europe/turkey-russia-missiles-nato-analysis-intl/index.html>
SPINDEL, J. 2019. What Turkey’s purchase of a Russian air defense system means for the U.S. and NATO [online]. Washington Post. [cit. 26.08.2019]. Dostupné na internete:
STEIN, A. 2019. Why Turkey Turned Its Back on the United States and Embraced Russia? [online]. Foreign Affairs. [cit. 26.08.2019]. Dostupné na internete: