Covid 19 – “Choroba bohatých?” (Dnes nepreberáte moc, dnes preberáte najmä zodpovednosť)
Áno, aj takýmito prívlastkami častujú v priestoroch slovenských sociálnych sietí diskutéri koronavírus, ktorý je v súčasnosti celosvetovou témou číslo jedna. Argumentujú tým, že ak by “zámožní” Slováci necestovali na lyže do Talianska, či Rakúska po Slovensku by sa v súčasnosti žiaden vírus nešíril. Týmto vyjadreniam sadli ako muchy na lep aj dvaja slovenskí lekári, ktorí sa vrátili lyžovačky v Taliansku, mali príznaky akútneho respiračného ochorenia, nedodržali karanténu a ďalej pracovali bez ochranných pomôcok. Ak by sa preukázali pozitívne výsledky, do karantény by muselo ísť veľké množstvo zdravotného personálu, ktoré s nimi prišlo do styku.
Nepríjemnou zhodou okolností je, že mimoriadna situácia nastala v období, kedy na Slovensku dochádza k zmene vlády. Tá bola vymenovaná prezidentkou Zuzanou Čaputovou túto sobotu 21.3. s miernym oneskorením, ktoré bolo spôsobené jednoducho tým, že nový premiér Igor Matovič zaspal. Aj vymenovanie novej vlády bo(y)lo poznamenané súčasnou pandémiou a mimo oblekov a slávnostných šiat prebiehalo v rúškach a ochranných rukaviciach. Prezidentka vo svojom prejave apelovala na novú vládu so slovami: “Dnes nepreberáte moc, dnes preberáte najmä zodpovednosť.”
Následne prevzal Úrad vlády Igor Matovič od dosluhujúceho premiéra Petra Pellegriniho. Opatrenia expremiéra Pellegriniho boli hodnotené širokou verejnosťou pozitívne a v posledných dňoch Pellegrini získaval politické body z pozície “starostlivého otca národa”. To potvrdzuje aj prieskum agentúry Ipsos, v ktorom 75 percent respondentov prijaté opatrenia vnímalo ako rozhodne potrebné, či tlačová beseda pred bratislavským letiskom počas, ktorej Pellegrini v priamom prenose napomína v pozadí prechádzajúcich cestujúcich, aby dodržiavali po prílete 14-dňovú karanténu.
Zo strany svojho nástupcu Igora Matoviča si vyslúžil ostrú kritiku za absenciu krízového plánu. Jablkom sváru sa stala téma hmotného zabezpečenia nemocníc a personálu. Matovičova nedeľná kontrola Štátnych hmotných rezerv poukázala na prázdne sklady a nehospodárne uzatvorené zmluvy. Kým v susednej Českej republike sa totiž nakupujú rýchlotesty na koronavírus priemerne za 5 až 6 eur na Slovensku za takmer 5-násobok. Šéf tejto inštitúcie Kajetán Kičura následne upojovakoval situáciu tým, že už túto stredu pristanú na Slovensku dve lietadlá, ktoré dovezú štyri milióny rýchlotestov. Nakoniec sa ukázalo, že Kičura mal nezrovnalosti v číslach a bude ich len 200-tisíc. A to aj navzdory tomu, že Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré dočasne riadil práve Pellegrini, žiadalo o nákup testov z hrdla a nosu, kým rýchlotesty sledujú iba krvné vzorky a v detekovaní vírusu sú menej presné. Nie je preto veľkým prekvapením, že Kičura v čele tejto štátnej inštitúcie končí, keďže premiér Matovič sa rozhodol ho čo najskôr odvolať.
Kým dnešné číslo 204, ktoré indikuje slovenský počet nakazených koronavírusom je len zlomkom oproti českému stavu s 1289 nakazenými nutno dodať, že opatrenia sú obdobné. Školy a väčšina obchodov na Slovensku je zatvorená, po prekročení hraníc platí povinná 14-dňová karanténa pod hrozbou jej porušenia s pokutami do výšky 1659 €. Napríklad úprava otváracích hodín v obchodných reťazcov pre seniorov je v réžii samotných prevádzkovateľoch. Vrcholní politici a rovnako média sa taktiež snažia ísť obyvateľstvu príkladom neustálym nosením ochranných rúšok, čo môže mať pozitívny vplyv na samotných obyvateľov. Podľa analýzy Inštitútu zdravotnej politiky tieto opatrenia pomohli tomu, aby celkový počet infikovaných v najhoršej fáze nepresiahol 40% obyvateľstva. Vrchol by mala nákaza na Slovensku dosiahnuť na prelome apríla a mája a nakazených by podľa modelu štátnych analytikov mohlo byť približne 10-25% ľudí. Čo je najdôležitejšie, takýto scenár by mal byť pre kapacity slovenského zdravotníctva zvládnuteľný.
Aj keď chcel premiér Matovič bojovať najmä s korupciou a uzdravením dôvery v slovenské súdnictvo, súboj bude musieť zvádzať s iným neviditeľným nepriateľom – koronavírusom. Po ľudskom utrpení prídu na rad ekonomické škody. Hasenie požiarov, ktoré po COVID19 vzniká bude totiž obrovské. Nová vláda bude zrejme musieť robiť aj nepopulárne opatrenia ako je napríklad zrušenie novo schválených 13. dôchodkov, či uberať z iných výhod v sociálnej oblasti, ktoré zaviedla predchádzajúca vláda. Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka môže Slovensko reálne očakávať ekonomický pokles na úrovni 5-10% HDP. Rozpočtová rada Slovenskej republiky hovorí o vysokom predpoklade, že ekonomika skončí dokonca v recesii. Zo súčasnej situácie tak môže vzísť Matovičova vláda v očiach verejnosti v pozícii hrdinov, ale aj hlbo porazených. Uvidíme teda akým spôsobom sa súčasnou situáciou popasuje.