Predvolebné otázniky pod Tatrami

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko vyhlásil termín parlamentných volieb na netradičný termín, 29. februára. Neštandardný nie je však iba dátum konania volieb, ale aj súčasná fragmentácia na slovenskom politickom spektre.

Na scéne sa objavilo viacero nových subjektov, ktoré môžu hrať pri skladaní budúcej vlády vysokými kartami. Medzi tie určite patria strany Progresívne Slovensko (PS) a Spolu – OD, ktoré to už niekoľko mesiacov ťahajú v spoločnom tandeme. Ten im priniesol úspech v komunálnych voľbách a vo voľbách do Európskeho parlamentu sa stali prvým subjektom, ktorý po 15 rokoch dokázal v celoštátnych voľbách prečísliť Smer-SD.

Predvolebnej koalícii PS/Spolu na atraktivite pridalo aj víťazstvo ex-podpredsedníčky strany Progresívne Slovensko Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách. Ako najbližší partner pre toto zoskupenie sa po dlhý čas javil prezident Andrej Kiska. Ten vstúpil do hry s vlastnou stranou Za ľudí, ktorá pomaly, ale isto, dokáže na seba viazať sklamaných voličov ostatných opozičných subjektov. Kiska odmietol ponuku na vytvorenie predvolebnej koalície s liberálnym PS/Spolu a do volieb sa (aspoň pre tento moment) chystá samostatne s cieľom osloviť aj konzervatívneho voliča. Na tomto fronte však naráža na viacerých súperov.

Prvým je Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktoré sa pod vedením nového predsedu Alojza Hlinu v prieskumoch opäť stabilizuje nad hranicou 5%. Na konzervatívneho voliča cielia aj Igor Matovič so svojim hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, či Boris Kollár so stranou Sme rodina. Obaja však nepatria medzi vysnívaných koaličných partnerov PS/Spolu a KDH, čo dokresľuje aj viacero osobných animozít medzi ich lídrami. Významným opozičným hráčom je aj liberálna Sloboda a Solidarita (SaS). Tú v tomto roku postihlo (ďalšie) štiepenie, ktorého zdrojom boli nezhody medzi predsedom Richardom Sulíkom a viacerými čelnými predstaviteľmi strany, ktorí po odchode posilnili marginálnu Demokratickú stranu.

Kartami by chcela zamiešať aj nová strana Dobrá voľba, na čele ktorej stojí bývalý nominant Smeru-SD na poste ministra zdravotníctva a vnútra, Tomáš Drucker. O tejto strane sa špekuluje ako o potenciálnom partnerovi pre Smer-SD v budúcej vláde. Strana Roberta Fica si aj po účasti v troch vládach a mnohých veľkých kauzách drží podporu na úrovni 20% a možno očakávať jej prvenstvo aj vo februárových voľbách. Napomôcť tomu má aj Ficove prenechanie pozície volebného lídra aktuálnemu premiérovi Petrovi Pellegrinimu, ktorý disponuje vyššou popularitou.

So skladaním vlády to však Smer-SD nemusí mať jednoduché. Čísla Slovenskej národnej strany (SNS) na zostavenie vlády nebudú stačiť a do karát im nehrá ani skutočnosť, že ich ďalší koaličný partner Most-Híd sa v prieskumoch začína pohybovať pod hranicou zvoliteľnosti. Fico tak musí vymyslieť spôsoby, ako získať 76 poslaneckých hlasov na odsúhlasenie svojej štvrtej vlády. V prípade neúspechu Mostu-Híd alebo Dobrej voľby môže zaloviť v kalných vodách politického spektra.

V tých sa vynoril populisticko-nacionalistický subjekt Vlasť na čele s volebným lídrom Štefanom Harabinom, ktorý v prezidentských voľbách vygeneroval značný politický potenciál. Ako alternatíva sa javí aj kooperácia s krajne pravicovou Ľudovou stranou Naše Slovensko (ĽSNS), s ktorou Smer-SD úspešne spolupracoval pri schvaľovaní ústavných zmien. Fico sa počas roka zastal poslanca ĽSNS Milana Mazureka, ktorý bol  odsúdený za úmyselný prečin hanobenia rasy, národa a presvedčenia. Skutočnosť, že spolupráca Smer-SNS-ĽSNS funguje, dokresľuje aj ich nedávne schválenie 50-dňového moratória na zverejňovanie predvolebných prieskumov. Tento zákon, ktorý na Slovensku stanovil prísne moratórium, aké platí napríklad v Kamerune a Tunisku, však prezidentka vetovala.

Heslom predvolebného obdobia je „spájanie sa“. Dopyt po ňom je vidieť najmä na strane opozície, kde medzi liberálnym PS/Spolu a konzervatívnym KDH vznikol tzv. „Pakt o neútočení“. Záujem pripojiť sa k tejto platforme už deklarovali strany Za ľudí a SaS, čím chcú vyslať voličom signál, že spolupráca na takto fragmentovanom spektre je reálna. Neúspechom však dopadla snaha o spájanie medzi najväčšími stranami reprezentujúcimi maďarskú menšinu, kedy Most-Híd a Strana maďarskej komunity (SMK) opäť nedokázali nájsť spoločnú reč. A spolupráca sa skloňuje aj v súvislosti so stranami ĽSNS a Vlasť, ktoré bojujú o podobného voliča. Ich spojenie by z nich mohlo spraviť druhý najsilnejší subjekt volieb, ktorý by teoreticky mohol podporiť budúcu menšinovú vládu strán Smer-SD a SNS. Postupné zmierňovanie rétoriky u „kotlebovcov“ preto možno chápať aj ako krok k zvýšeniu ich koaličného potenciálu.

V kontexte parlamentných volieb 2020 je nateraz isté len to, že isté nie nič. Vysoká fragmentácia politického spektra, oscilovanie viacerých strán na 5% hranici zvoliteľnosti, ale aj taktizovanie lídrov môžu viesť k výsledkom, ktoré v tomto momente nie je možné predikovať. Vylúčiť nemožno ani situáciu, že sa na Slovensku po prvý krát dočkáme volebného patu. V takejto tesnej situácii preto dvojnásobne platí otrepané klišé, že každý jeden hlas môže rozhodnúť.

Tomáš Dvorský, Katedra politológie, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.