Nestihli jste některou z našich akcí? Nebo Vás prostě jenom zajímají nejdůležitější informace, které zazněly? V jednoduchosti je krása. Rozhodli jsme se proto, že všechny reporty, videa, fotografie a tiskové zprávy dáme přehledně na jedno místo. Ať už hledáte cokoliv, určitě jste tu správně. Teď už Vám nic důležitého neuteče.

PODÍVEJTE SE NA PROBĚHLÉ AKCE

1. 3. 2017

Více o události

REPORT (PDF)

Inštitút pro politiku a spoločnosť spoločne so Spolkom českých právnikov Všehrd, dňa 27. 2. 2017 usporiadal ďalšiu zo série debát o práve s názvom „Potrebujeme novú reguláciu držania zbraní na úrovni EU?“ Hosťami debaty boli Dita Charanzová, europoslankyňa za frakciu ALDE, prezident Asociace obranného a bezpečnostného priemyslu ČR Jiří Hynek, poslanec hnutia ANO Bohuslav ChalupaJakub Smetánka, viceprezident LEX z.s.

Kontroverzný návrh pochádza z dielne európskych inštitúcii a termínuje smernicu na výrazné posilnenie regulácie držania zbraní. Cieľom je posilnenie spolupráce medzi štátmi pri výmene informácii o držiteľoch zbraní. Pôvodný návrh vyvolal silnú kritiku, ktorý česká vláda odmietla, ale nakoniec bol na pôde EU prehlasovaný. V Českej republike je 290 tisíc držiteľov zbrojných preukazov a približne 736 tisíc legálne držaných ručných zbraní. O tomto návrhu sa bude hlasovať na pôde Európskeho parlamentu už v marci 2017.
Česká poslankyňa európskej frakcie ALDE Dita Charanzová v úvode charakterizovala danú problematiku nasledovne:

  • Táto téma vzbudila v českej spoločnosti veľký záujem, nakoľko by sa v prípade schválenia regulácie držania zbraní, výrazne narušilo vlastnícke právo občanov.
  • Proces tvorby tejto regulácie sa zdá byť od začiatku spolitizovaný a jeho veľkým nedostatkom je absencia praktického výskumu – prípadovej štúdie.
  • 70 až 80 % z obsahu návrhu by bolo v poriadku pretože je naozaj potrebné posilniť spoluprácu štátov, dohľadávať nelegálne zbrane navzájom a zjednocovať pravidlá, zvyšné percentá však podľa nej predstavujú nešťastné dôsledky prijatia smernice.
  • Je pravdou že všetci občania a vládni predstavitelia členských krajín si želajú bezpečnú Európu pre život a prácu, ale toto riešenie nebude to najvhodnejšie; dochádza tu k nesúladu na elementárnej úrovni, čo sa týka samotného nesúhlasu s reguláciou, a následnej implementácie do právnych poriadkov jednotlivých krajín.
  • Dôležité je, aby sa zo smernice ktorá bude pravdepodobne v konečnom dôsledku schválená, vymedzili a využili všetky možné výnimky, hlavne výnimky držania zbraní pri zberateľoch, a osobách ktoré zbraň legálne už vlastnia
  • Frakcie EP budú mať nosnú úlohu pri hlasovaní za tento návrh, aj keď, ako uviedla Dita Charanzová, jej frakcia ALDE je jednotná a podarilo sa jej odhlasovať jednomyseľne

Úvod diskusie bol venovaný také vymedzeniu otázok, ktoré bezprostredne sprevádzajú tento návrh, a to:

Akých negatívnych dôsledkov sa diskutéri obávajú?

  • Straty dôvery občanov v úniu.
  • Straty pracovných miest v zbrojárskom priemysle a v oblasti predaja zbraní, munície a príslušenstva.
  • Nutnosti ťažkopádneho procesu vyvlastňovania.
  • Ignorácie pravidiel a vzniku čierneho trhu.
  • Pokles tržieb a stratu dôvery v predikovateľnosť legislatívy.
  • Svojou „salámovou politikou“ únia nezabráni nelegálnemu držaniu zbraní, práve naopak, podporí čierny trh, vznik rôznych radikálnych domobranových zoskupení, ohrozí základné princípy osobného vlastníctva, odzbrojí Európu ktorá bude v prípade napadnutia a terorizmu bezbranná, a v konečnom dôsledku napomôže rozvinutiu extrémizmu.

Diskutéri sa na základe nasledovných dôvodov obávajú aj toho, že sa spoločne s touto legislatívou rozvinie čierny trh:  

  • Regulácia sa nedotkne nelegálne držaných zbraní, nakoľko tie budú mimo dosah smernice .
  • Dôležitým poznatkom však je, že smernica nedokáže prakticky vyriešiť zdroje a oblasti prechovávania týchto zbraní, hlavne v konfliktných a post-konfliktných zónach EU, v konečnom dôsledku nevyrieši existenciu týchto zbraní a ani to, ako proti nim bojovať.

Má reguláciu zbraní riešiť EU alebo národné štáty?

  • Predseda EK Jean-Claude Juncker sa domnieva, že síce regulácia zbraní nezníži riziko terorizmu v Európe, zato však výrazne posilní bezpečnostnú politiku supranacionálneho zoskupenia
  • Mohla by sa tu uplatniť zásada subsidiarity s dôrazom na jednotnú zosúladenú úpravu spoločného značenia a technických štandardov

Samotná Európska komisia vo svojej Dôvodnej správe ku smernici Európskeho parlamentu a Rady ponúka takéto stanovisko:

Cieľom smernice 91/477/EHS o strelných zbraniach je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu v rámci EÚ a zároveň zaručiť vysokú úroveň bezpečnosti pre občanov EÚ. Tieto pravidlá sú zamerané na riešenie možných problémov a nedostatkov, ktoré môžu vzniknúť počas celého životného cyklu zbrane (od výroby po obchodovanie, vlastníctvo a držbu, deaktiváciu a zničenie). Na tento účel sa v smernici stanovujú minimálne požiadavky, ktoré by mali členské štáty ukladať, pokiaľ ide o nadobúdanie a držbu rôznych kategórií strelných zbraní a upravujú podmienky na prevod strelných zbraní medzi členskými štátmi, pričom budú poskytnuté pružnejšie pravidlá pre lov a športovú streľbu.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa vo veci prijatia smernice o regulácii zbraní vyjadruje ako o „vybojovanej ambicióznej dohode, ktorá by znížila riziko streľby na školách, v letných táboroch, a znížila by aj  riziko teroristických útokov vykonaných legálne držanými zbraňami. Samozrejme by sme si priali zájsť  ďalej tak, aby súčasná zmluva predstavovala míľnik v oblasti kontroly zbraní v EU.“

Situácia v krajinách EU sa mení, tak isto ako aj bezpečnosť. Ak chceme aby bola EU jednotná a silná vo vnútornej obrane, musí byť jednotná aj pri rozhodovaní vo veci spoločných nariadení. Predstavitelia Vlády Českej republiky by sa po pravdepodobnom prijatí smernice mali snažiť, aby bola vhodne implementovaná v rámci ústavného zákona tak, aby neohrozila národnú bezpečnosť.